Na aktuálnu tému
Alergia na bielkovinu kravského mlieka
Bielkovina kravského mlieka je väčšinou prvým potravinovým alergénom, s ktorým sa dieťa stretne. Preto je alergia na bielkovinu kravského mlieka najčastejší alergický prejav v dojčenskom veku. Základom liečby tejto potravinovej alergie je eliminačná diéta.
Počas prvého roka života viac ako 2 % dojčiat (0,5 % dojčených detí) je postihnutých alergiou na bielkovinu kravského mlieka. Vývoj alergie závisí od viacerých faktorov vrátane genetickej predispozície, včasnej expozície alergénnej bielkoviny (čas, dávka, frekvencia), ako aj od vývoja tolerancie.
Nežiaduce reakcie na bielkovinu kravského mlieka môžeme podľa príčin rozdeliť na: - imunologické,
- neimunologické, kde príčina nie je jasná, aj keď dochádza k preukázateľnému poškodeniu sliznice čreva.
Klinické prejavy sú väčšinou jasné len pri imunologickej reakcii sprostredkovanej IgE-protilátkami. Ide o prejavy okamžitej kožnej a slizničnej vyrážky (urtikárie, exantémy), zvracanie, dýchacie problémy. Týmto typom reakcie je postihnutých 60 – 80 % detí. Oneskorené prejavy (ekzém, zvracanie a hnačku) vidíme skôr pri ostatných imunologických príčinách. Neimunologické mechanizmy sa klinicky prejavujú väčšinou črevnými príznakmi s chronickým priebehom.
Neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test na potvrdenie alergie na bielkovinu kravského mlieka. Základom diagnózy je aj anamnéza a podrobný opis príznakov. Zlatý štandard diagnostiky je kontrolovaný expozičný test, ktorý sa vykonáva vždy počas hospitalizácie. V diagnostike sa používajú kožné testy a laboratórne vyšetrovacie metódy (dôkaz špecifických IgE-protilátok proti jednotlivým bielkovinovým zložkám a bunkové testy). Pozitivita testov a negatívne klinické príznaky však neznamenajú ochorenie. Pri dokázanej intolerancii bielkoviny kravského mlieka je nevyhnutná eliminačná diéta. Dojčenie je najlepším riešením a dôležité je udržať ho čo najdlhšie. Podmienkou je eliminácia mliečnej bielkoviny aj u dojčiacej matky, pretože časti bielkovinových molekúl prestupujú cez črevnú bariéru a sú dokázateľné aj v materskom mlieku.
Náhrada mlieka pri nemožnosti dojčenia zahŕňa formuly s iným zdrojom bielkovín, vhodné sú tzv. vysoké hydrolyzáty bielkovín kravského mlieka. Sójové mlieka pre svoju vysokú alergénnosť nie sú vhodné, tak ako nie sú vhodné ani mlieka iných živočíšnych druhov (kozie, ovčie) pre možnosť skríženej alergie, a navyše nevhodnosť ich zloženia.
Hlavnou skupinou rizikových detí sú atopici, deti s pozitívnou rodinnou anamnézou alergie a hlavne deti atopických matiek. Títo novorodenci by mali byť výhradne dojčení. V prípade, že dieťa nemôže byť dojčené, odporúčajú sa v prevencii alergie na bielkovinu kravského mlieka parciálne hydrolyzáty, ktoré sú schopné antigénnej stimulácie a indukcie tolerancie. Nie sú však vhodné pre dieťa, ktoré už má diagnostikovanú alergiu na kravské mlieko. Tu môžeme odporučiť formuly s vysoko hydrolyzovanou bielkovinou. Alergické prejavy na bielkovinu kravského mlieka u dojčiat väčšinou ustupujú po niekoľkých mesiacoch až rokoch, časom sa vyvíja tolerancia.
MUDr. Katarína Špačková
pediatrická ambulancia TOP – MED, a. s.
Literatúra:
1. MUDr. V. Gutová: Praktická príručka pre lekárov prvého kontaktu, ZdN 01/2003.
2. MUDr. I. Čierna: Detský lekár 1/2005.
|
