• ischemickej chorobe dolných končatín, ak je obmedzený prítok krvi do nôh,
• náhlej cievnej mozgovej príhode,
• angíne pektoris, infarktu myokardu, náhlej smrti.

Rozvoj aterosklerózy
Vývoj aterosklerózy je veľmi komplikovaný jav, na ktorom sa podieľa aterogenéza (ukladanie tukových častíc v cievach), trombogenéza (utváranie krvných zrazenín v poškodenej cieve), lokálny zápal a infekčné činitele. Zjednodušene môžeme rozvoj aterosklerózy definovať postupným ukladaním cholesterolových plátov do ciev, čím následne zužujú alebo blokujú tok krvi artériami (tepnami).

V úvodnej fáze rozvoja aterosklerózy vedie zvýšená hladina cholesterolu k vzniku tzv. tukových prúžkov (malé usadeniny tukov v cievnej stene).

Ich postupným zväčšovaním a spájaním vznikajú tzv. aterómy, ktoré na rozdiel od tukových prúžkov už často vedú aj k zúženiu vnútorného priesvitu tepny.

Aterómy sa môžu ďalej zväčšovať, v ich okolí sa zmnožia hladké svalové bunky a väzivo a vzniknú tzv. fibroaterómy. Tieto už môžu pomerne výrazne zužovať artérie a spôsobovať napr. ostrú bolesť v hrudníku (angína pektoris). Po čase v mieste zúženej artérie môže prísť k prasknutiu takéhoto fibroaterómu a k utvoreniu krvnej zrazeniny, ktorá cievu čiastočne alebo úplne uzavrie. Následkom je zhoršenie alebo úplné zablokovanie prítoku krvi do niektorého orgánu.

Ktoré rizikové faktory sú najnebezpečnejšie?
Všetky rizikové faktory môžu byť nebezpečné, pretože každý z nich môže zase vyvolať iné rizikové faktory, ktoré môžu stav zhoršiť. Čím viac týchto faktorov sa nahromadí, o to väčšie je celkové riziko. Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory aterosklerózy patrí:
1. Genetická dispozícia čiže rodinný výskyt ischemickej srdcovej choroby, mozgovej porážky, cukrovky a hypertenzie (vysokého krvného tlaku).
2. Vek a pohlavie. Vyššie riziko mužov na vznik aterosklerózy je všeobecne akceptované. Ženy sú do nástupu menopauzy čiastočne chránené ženskými hormónmi – estrogénmi. Po nástupe menopauzy sa však u nich kardiovaskulárne riziko zvyšuje 2 – 3 x.
3. Fajčenie je u nás najrozšírenejší rizikový faktor. Má významnú rolu nielen pri rozvoji aterosklerózy poškodzovaním vnútornej vrstvy cievy a vyplavovaním stresových hormónov, ale aj provokáciou srdcovej príhody. Cigaretový dym teda škodí nielen pľúcam, ale aj srdcu a cievam. Fajčenie cigariet uvedenými mechanizmami stimuluje srdce, aby rýchlejšie bilo a zužuje cievy. Podporuje tvorbu krvných zrazenín (trombov) v cievach. Zapríčiňuje zrýchlenie a nepravidelnú činnosť srdca - poruchy srdcového rytmu (srdcové arytmie). Podporuje zvýšenie hladiny tukov (lipidov) v krvi, čo môže viesť ku kôrnateniu ciev. Ischemická choroba srdca sa vyskytuje u fajčiarov oveľa častejšie ako u nefajčiarov, pričom fajčiari majú paralelne zvýšené riziko výskytu infarktu myokardu.
4. Fyzická nečinnosť je samostatným rizikovým faktorom, odhliadnuc od ďalších pozitívnych momentov združených s fyzickou aktivitou – nižší výskyt nadváhy, hyperlipoproteinémie (zvýšenie tukových častíc v krvi), fajčenia a kladnejší vzťah k životospráve.
5. Nadváha znamená pre srdce prácu navyše. Aj v pokoji musí srdce u ľudí s nadváhou pracovať viac, lebo ich organizmus potrebuje na zabezpečenie tej istej činnosti viac kyslíka ako u ľudí bez nadváhy. Riziko závažných ochorení srdca - aj s prípadnou následnou smrťou - sa zvyšuje so stúpajúcou nadváhou. Obézni ľudia majú častejšie vysoký krvný tlak a zvýšenú hladinu tukov krvi, čo tiež zvyšuje riziko srdcových chorôb.
6. Stres môže potenciovať nielen rozvoj aterosklerózy, ale je to aj významný vazokonstrikčný podnet (stiahnutie ciev), ktorý môže vyvolať srdcovú príhodu. Príčinou stresu u človeka môžu byť vonkajšie faktory - napríklad problémy v zamestnaní alebo v rodine, alebo vnútorné faktory, ako sú depresia či úzkosť. So stresovými situáciami sa organizmus vyrovnáva okrem iného zrýchlením srdcovej činnosti (minútovej frekvencie srdca) a zvýšením krvného tlaku. Uvedená reakcia je normálna a telu prirodzená. Problém nastáva vtedy, keď je telo vystavené stresu nepretržite, a tým aj nepretržitému pôsobeniu zvýšeného tlaku krvi.
7. Typ osobnosti – tzv. typ A: ambiciózna, súťaživá, nepokojná povaha, a to zvlášť pri nemanuálnych a fyzicky nenáročných povolaniach.
8. Zvýšená hladina cholesterolu v krvi . Potraviny, ktoré obsahujú veľa cholesterolu (živočíšne tuky), môžu zvýšiť v tele človeka hladinu cholesterolu. Pri správnej výžive však treba brať ohľad aj na vrodenú dispozíciu na zvýšenú hladinu cholesterolu. Hoci telo určité množstvo cholesterolu a iných lipidov potrebuje, ich nadbytok zapríčiňuje vážne problémy. Čím vyššia je hladina cholesterolu v krvi, o to je pravdepodobnejšie, že sa vyvinie ochorenie srdca a ciev.

Čo je cholesterol?
Cholesterol je životne dôležitá látka, ktorú organizmus využíva na tvorbu hormónov, výstavbu bunkových membrán, nervových obalov a iných tkanív. Ak je ho však v krvi príliš veľa, môže upchať tepny a spôsobiť vznik kardiovaskulárneho ochorenia. Cholesterol v krvi transportujú dva druhmi proteínov.
Lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL alebo „zlý cholesterol“) transportujú cholesterol do tkanív. Nadbytok LDL prispieva k rozvoju aterosklerózy artérií, ich zužovaniu, takže čím je nižšia hladina LDL, tým lepšie.

• Lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL alebo „dobrý cholesterol“) transportujú cholesterol z tkanív do pečene, kde sa degraduje. Chránia organizmus pred rozvojom aterosklerózy.
• Asi 20 % cholesterolu v krvi pochádza priamo zo stravy, ktorú človek prijíma. Zvyšok sa tvorí z tukov v pečeni. Pri vyšetrovaní celkového lipidového profilu sa zisťuje: hladina celkového cholesterolu, LDL, HDL a triacylglycerolov v krvi a pomer celkového cholesterolu k HDL.

Čo je to infarkt myokardu?
Prvotnou príčinou pri vzniku väčšiny srdcových infarktov je kôrnatenie ciev, ktoré zásobujú krvou srdcový sval - tzv. vencové tepny srdca alebo koronárne tepny. Usadeniny v srdcových tepnách zhoršujú prekrvenie srdcového svalu, a tým zásobovanie srdca kyslíkom. Klinický prejav aterosklerózy v koronárnych tepnách je ischemická choroba srdca (ICHS), ktorá je rozhodne najzávažnejšou príčinou srdcových problémov, akými sú záchvaty angíny pektoris a srdcový infarkt. Srdcový záchvat alebo záchvat angíny pektoris nastanú vtedy, keď srdcový sval prechodne nedostáva dostatok kyslíka. Pri srdcovom infarkte dostáva určitá oblasť srdcového svalu v priebehu dlhšieho časového úseku len malé množstvo, resp. nijaký kyslík. Následkom toho v tejto oblasti odumierajú srdcové bunky.

Čo je cievna mozgová príhoda?
Ak sú aterosklerózou postihnuté tepny zásobujúce krvou mozog, môže vzniknúť prechodné nedokrvenie mozgu alebo náhla cievna mozgová príhoda ("mozgová porážka"). Cievna mozgová príhoda je tretia najčastejšia príčina smrti tak vo vyspelých krajinách, ako aj u nás.

Typy mozgovej príhody
1. Prechodný ischemický záchvat (TIA): Je charakterizovaný náhlym vznikom ložiskovej mozgovej symptomatológie, ktorá sa do 24 hodín upraví. Signalizuje malú "porážku" a je varovným signálom "veľkej porážky". Príčinou TIA je najčastejšie dočasný uzáver intrakraniálnej (vnútromozgovej) cievy krvnou zrazeninou alebo arterosklerotickým plátom.
2. Ischemická cievna mozgová príhoda - trombotická a embolická: Krvná zrazenina, ktorá sa postupne utvorí v mozgovej artérii, nazýva sa trombus. Krvná zrazenina, ktorá sa uvoľní a putuje zo srdca smerom do mozgu alebo z artérie zásobujúcej mozog, nazýva sa embolus. Trombus a embolus zablokujú prítok krvi bohatej na kyslík do mozgu.
3. Hemoragická cievna mozgová príhoda: Po čase vysoký krvný tlak môže cievy v mozgu poškodiť a zapríčiniť prasknutie. Krv sa rozleje do mozgu. Krvácanie (hemorágia) ničí okolité bunky a príslušná oblasť nemôže správne pracovať. V závislosti od rozsahu ischémie alebo hemorágie vzniká menej či viac závažná neurologická symptomatológia.

Ako znížiť nebezpečenstvo aterosklerózy
Zníženie hladiny cholesterolu (hlavne tzv. LDL cholesterolu = "zlého" cholesterolu) môže pomôcť znížiť riziko aterosklerózy a srdcových chorôb. Odporúča sa pokúsiť sa uplatniť vo svojom živote nasledujúce zmeny životného štýlu.

• Pravidelný pohyb je dôležitý, aby ste sa udržali fit. Vyberte si taký druh pohybu, aký vám najväčšmi vyhovuje. Poraďte sa so svojím lekárom alebo trénerom, aby bolo cvičenie účinné a telu prospešné. Rýchle športy, najmä ak sú nepravidelné a nárazové, môžu byť rizikové.
• V súčasnosti existujú veľmi účinné lieky na znižovanie hladiny cholesterolu. Je možné, že váš lekár uzná za potrebné predpísať vám vhodnú medikamentóznu liečbu. Tieto lieky treba väčšinou užívať až do konca života. Mnohé štúdie ukázali, že účinná terapia môže zastaviť rozvoj aterosklerózy, prípadne aterosklerotické pláty zmenšiť.
• Nezabúdajte, že cholesterol sa nachádza v živočíšnych potravinách. Znížte preto príjem živočíšnych tukov (bohatých na cholesterol a nasýtené tuky) a pridajte do jedálneho lístka viac ovocia a zeleniny. Treba znížiť aj príjem cukrov.
• Ak trpíte nadváhou, pokúste sa postupne hmotnosť znížiť. Ak sa na vás vzťahuje jeden alebo viac z uvedených rizikových faktorov a váš lipidový profil nie je v norme, riziko srdcového ochorenia stúpa. Ak viete, že už nejakým kardiovaskulárnym ochorením trpíte, je veľmi dôležité, aby ste sa usilovali vaše rizikové faktory odstrániť, alebo aspoň znížiť ich vplyv primeranou liečbou. Zapamätajte si však, že ak máte predpísaný akýkoľvek liek - je dôležité zachovávať správny životný štýl, aby liečba mohla pôsobiť účinne a komplexne.

MUDr. Liliana Kičikoleva, MPH

späť

hore

tlačiť